Historik R.I. Moore vo svojej zásadnej práci *The Formation of a Persecuting Society* (1987) tvrdí, že medzi 11. a 12. storočím došlo v Európe k zásadnému civilizačnému zlomu – zrodu prenasledujúcej spoločnosti. Dovtedy pomerne tolerantná ranostredoveká Európa sa začala systematicky obracať proti rôznym skupinám vlastných obyvateľov, ktorých označila za vnútornú hrozbu.
Nový typ nepriateľa
Moore ukazuje, že Európa v tomto období vytvorila kategóriu „vnútorného nepriateľa“ – človeka, ktorý žije medzi nami, vyzerá ako my, ale ohrozuje nás zvnútra. Medzi týchto nepriateľov zaradila:
- Židov – obvinených z rituálnych vrážd a znečisťovania Eucharistie
- Malomocných – ako nositeľov fyzickej i morálnej nákazy
- Kacírov – ktorí ohrozujú čistotu kresťanskej viery
- Prostitútky – ako symbol morálneho úpadku
- „Sodomitov“ – tých, ktorí porušujú „prirodzený poriadok“
Všetky tieto skupiny mali podľa vtedajšej logiky jedno spoločné: predstavovali kontamináciu a ohrozovali čistotu kresťanskej spoločnosti.
Prečo práve v 11. a 12. storočí?
Moore argumentuje, že tento posun súvisel s viacerými faktormi:
- Posilňovanie centrálnej moci cirkvi a štátu
- Potreba definovať jasné hranice identity v období reforiem
- Hľadanie vnútorných nepriateľov v čase, keď vonkajší nepriatelia (napr. moslimovia) boli dočasne menej akútni
- Rozvoj byrokratického aparátu, ktorý umožnil evidenciu, označovanie a kontrolu podozrivých skupín
Toto obdobie znamenalo prechod od spoločnosti, ktorá rozdielnosť tolerovala (aj keď nie vždy prijímala), k spoločnosti, ktorá ju aktívne prenasledovala v mene čistoty a uniformity.
Mechanizmus stigmatizácie
Moore opisuje, ako sa vytvoril celý systém:
- Teologická démonizácia (teológovia vytvárali teórie o nebezpečenstve)
- Právna kodifikácia (nové zákony a tresty)
- Inštitucionálna kontrola (inkvizícia, getá, špitály pre malomocných)
- Sociálna mobilizácia (ľudové násilie podnecované kazateľmi)
Tento systém sa neskôr stal vzorom pre ďalšie vlny prenasledovania v európskej histórii – od čarodejníckych procesov až po rasizmus 19. a 20. storočia.
Dlhodobý odkaz
Mooreho téza je dôležitá aj preto, lebo ukazuje, že systematické prenasledovanie nie je „prírodným“ stavom ľudskej spoločnosti, ale historicky vzniknutým mechanizmom. Európa si ho v 11.–12. storočí sama vytvorila – a tento mechanizmus potom používala stáročia.
Tento model „vnútorného nepriateľa“ sa neskôr exportoval aj do kolónií, kde sa stal základom pre rasové a sexuálne zákony, ktoré prežili až do 21. storočia.
Zrod prenasledujúcej spoločnosti v 11. a 12. storočí bol jedným z najtemnejších a najvýznamnejších zlomov európskej histórie. Bol to moment, keď Európa začala hľadať nepriateľov nielen vonku, ale aj vnútri seba – a začala ich systematicky stigmatizovať, izolovať a ničiť v mene čistoty.
Tento mechanizmus, ktorý R.I. Moore tak presvedčivo popísal, formuje európske myslenie dodnes.
Zdroj: R.I. Moore – *The Formation of a Persecuting Society: Power and Deviance in Western Europe, 950–1250*