Portugalci v Mutape: Zlatá horúčka, intrigy a rozklad veľkej africkej ríše (1505–1700). Keď sa v roku 1505 Portugalci usadili v Sofale na mozambickom pobreží, netušili, že práve otvárajú jednu z najtragickejších kapitol južnej Afriky. Ich cieľom bolo získať kontrolu nad zlatom, slonovinou a obchodnými cestami, ktoré viedli do vnútrozemia – do mocného kráľovstva Mutapa.
Francisco Barreto, prvý veľký portugalský veliteľ, viedol v roku 1569 expedíciu do Mutapy s viac ako 1000 mužmi. Oficiálne išlo o „misiu na pomoc kresťanstvu“, v skutočnosti však išlo o dobývanie zlata. Barreto zomrel počas výpravy na choroby, ale jeho nástupcovia pokračovali v politike intríg.
Najväčším „architektom“ rozkladu Mutapy sa stal Gonçalo da Silveira, jezuitský misionár. V roku 1560 prišiel na dvor mutapského kráľa a pokúsil sa ho pokrstiť. Keď kráľ odmietol, Silveira bol zabitý – a Portugalci to použili ako zámienku na ďalšie vojenské výpravy.
V 17. storočí Portugalci prešli od obchodovania k priamemu zasahovaniu do vnútorných záležitostí. Najznámejším príkladom je rok 1629, keď podporili povstanie proti vtedajšiemu kráľovi a na trón dosadili Mavuru – svojho marionetového vládcu. Odvtedy bola Mutapa už len tieňom svojej niekdajšej moci.
Portugalci systematicky:
- Podplácali miestnych náčelníkov zbraňami a alkoholom
- Podporovali vnútorné rozbroje
- Zmiešavali sa do nástupníctva
- Odvážali tisíce otrokov na plantáže v Brazílii a na ostrovy v Indickom oceáne
Ich chamtivosť po zlate viedla k masívnej ťažbe, ktorá zničila lesy a vyčerpala pôdu. Do konca 17. storočia bola Mutapa už len malým zvyškom veľkej ríše.
Portugalci tak dokázali niečo, čo sa im podarilo v mnohých častiach sveta – rozložiť silnú africkú ríšu nie veľkou vojnou, ale pomalým, systematickým rozkladaním zvnútra.
Zdroj: Portugalské kroniky 16. a 17. storočia, archeologické výskumy Mutapy