Kodifikácia sexuálnych trestných činov v Britskom impériu. Keď hovoríme o britských zákonoch proti homosexualite v kolóniách, väčšina ľudí si spomenie na rok 1860 a Section 377. Skutočný začiatok kodifikácie týchto trestných činov však prišiel oveľa skôr – už v roku 1825. Thomas Babington Macaulay a zrod moderného koloniálneho trestného práva
Muž, ktorý formoval trestné právo impéria
V roku 1825 bol britský politik, historik a esejista Thomas Babington Macaulay poverený vytvorením právneho systému pre britskú Indiu. Stal sa predsedom prvej právnej komisie Indie a bol hlavným architektom Indian Penal Code – prvého komplexného kodifikovaného trestného zákonníka v celom Britskom impériu.
Macaulayho úlohou bolo vytvoriť jednotný, moderný a „civilizovaný“ právny systém, ktorý by nahradil chaotickú zmes miestnych tradícií, moslimského práva a britských ad hoc nariadení.
Macaulayho vízia „morálneho inžinierstva“
Macaulay bol typickým predstaviteľom osvieteného liberalizmu 19. storočia. Veril, že Briti majú morálnu povinnosť priviesť Indiu k „vyššej civilizácii“. Súčasťou tejto misie bolo aj presadenie viktoriánskej sexuálnej morálky.
V jeho koncepcii trestného práva mali dôležité miesto paragrafy kriminalizujúce „sexuálne deviácie“. Macaulay a jeho komisári považovali homosexualitu za niečo „proti prírode“, „proti Božiemu zákonu“ a „nebezpečné pre morálnu štruktúru spoločnosti“.
Tieto názory neboli v tom čase v Británii ničím výnimočným, ale Macaulay ich zakotvil do prvého moderného kodifikovaného trestného zákonníka v impériu.
Dlhodobé dôsledky
Indian Penal Code z roku 1860 (ktorý bol založený na Macaulayho práci) sa stal vzorom pre desiatky ďalších kolónií. Section 377, ktorý kriminalizoval „carnal intercourse against the order of nature“, bol priamym dedičstvom Macaulayho právneho rámca.
Tento zákon sa neskôr rozšíril do:
- Malajzie
- Singapuru
- Ugandy
- Nigérie
- Jamajky
- a desiatok ďalších krajín
Macaulay nemohol tušiť, že paragraf, ktorý pomohol vytvoriť, bude formovať životy miliónov ľudí ešte aj v 21. storočí.
Macaulayho paradox
Thomas Babington Macaulay bol liberál, reformátor a zástanca osvietenstva. Zároveň bol však pevne presvedčený o morálnej a kultúrnej nadradenosti Británie. Jeho „civilizačná misia“ obsahovala aj vnucovanie viktoriánskej sexuálnej morálky národom, ktoré mali často tolerantnejší prístup k sexualite ako vtedajšia Európa.
Jeho dedičstvo je preto ambivalentné: na jednej strane priniesol do Indie moderný právny systém, na druhej strane zakotvil do neho represívne sexuálne normy, ktoré prežili až do 21. storočia.
Kodifikácia sexuálnych trestných činov v Britskom impériu sa nezačala v roku 1860, ale už v roku 1825 prácou Thomasa Babingtona Macaulaya. On a jeho právna komisia položili základy právneho rámca, ktorý mal ovplyvniť životy desiatok miliónov ľudí na celom svete.
Jeho práca ukazuje, ako aj osvietení liberáli 19. storočia mohli byť nositeľmi represívnych noriem – najmä keď išlo o „civilizovanie“ tých, ktorých považovali za menej vyspelých.
Zdroj: Thomas Babington Macaulay – práce právnej komisie, historické analýzy koloniálneho práva