Britský kolonializmus a zákony proti homosexualite, ktoré ničia životy dodnes
Keď hovoríme o dedičstve Britského impéria, väčšina ľudí si predstaví železnice, anglický jazyk alebo cricket. Málokto si však uvedomuje, že jedno z najtrvalejších a najškodlivejších dedičstiev Británie sú zákony kriminalizujúce homosexuálne vzťahy. Tieto zákony, ktoré Briti zaviedli v 19. storočí, stále platia v desiatkach krajín a ničia životy miliónov ľudí.
Zákon, ktorý sa stal globálnou pohromou
V roku 1861 schválil britský parlament zákon *Offences Against the Person Act*. Jeho 61. paragraf kriminalizoval „buggery“ (sodomiu) a stanovoval zaň trest doživotného väzenia. O rok neskôr, v roku 1860, bol v Indii prijatý Indian Penal Code, ktorého Section 377 zakazoval „sexuálne styky proti poriadku prírody“.
Tento paragraf sa stal vzorom pre britské kolónie na celom svete. Od Karibiku cez Afriku až po Áziu a Oceániu – všade, kde Briti vládli, zavádzali podobné zákony.
Ako Briti šírili viktoriánsku morálku
Britskí koloniálni úradníci považovali homosexualitu za niečo „neprirodzené“, „proti Božiemu zákonu“ a „nebezpečné pre morálku spoločnosti“. Prinášali so sebou prísnu viktoriánsku etiku, ktorá bola v tom čase aj v samotnej Británii veľmi represívna.
Tieto zákony neboli len právnymi normami. Stali sa nástrojom kontroly, stigmatizácie a utláčania miestneho obyvateľstva. Koloniálni úradníci ich často používali na zastrašovanie a diskreditáciu miestnych vodcov a aktivistov.
Ktoré krajiny stále trpia týmto dedičstvom?
Podľa dát Human Rights Watch a ILGA World dnes stále existuje 69 krajín, v ktorých je homosexualita trestná. Z toho veľká väčšina sú bývalé britské kolónie:
- Afrika: Nigéria, Uganda, Ghana, Keňa, Tanzánia, Zambia, Zimbabwe
- Ázia: Malajzia, Singapur, Bangladéš, Pakistan, Mjanmarsko
- Karibik: Jamaica, Guyana, Trinidad a Tobago
- Tichomorie: Papua Nová Guinea, Kiribati, Tuvalu
Prečo tieto zákony prežili desaťročia po nezávislosti?
Po získaní nezávislosti mnohé krajiny jednoducho ponechali koloniálne zákony v platnosti. Neskôr ich dokonca niektoré vlády posilnili, často z politických dôvodov – ako nástroj na získanie podpory konzervatívnych voličov alebo ako odvrátenie pozornosti od hospodárskych problémov.
V Ugande napríklad prezident Museveni v roku 2013 podporil zákon, ktorý pôvodne obsahoval trest smrti za „aggravated homosexuality“. Hoci bol neskôr zmiernený pod medzinárodným tlakom, stále zostáva extrémne represívny.
Ľudské tragédie za paragrafmi
Za suchými paragrafmi sa skrývajú reálne ľudské osudy. Ľudia sú väznení, mučení, vydierani, vylučovaní z rodín a spoločností. V niektorých krajinách im hrozí nielen väzenie, ale aj lynčovanie davom.
Aktivisti, novinári a bežní občania žijú v neustálom strachu. Mnohí musia utekať do exilu alebo žiť v hlbokej ilegalite.
Dlh Británie voči svetu
Británia má morálnu povinnosť aktívne podporovať zrušenie týchto zákonov v krajinách, ktoré ich dostali ako koloniálne dedičstvo. Nestačí len povedať „to už nie je naša zodpovednosť“. Je to ich dedičstvo – a stále spôsobuje obrovské ľudské utrpenie.
Kým tieto zákony nebudú zrušené, Britské impérium v istom zmysle stále existuje – vo forme paragrafov, ktoré ničia ľudské životy dlho potom, čo vlajka Union Jack zmizla z koloniálnych vládnych budov.
Zdroj: Human Rights Watch – *The Alien Legacy: The Origins of "Sodomy" Laws in British Colonialism* (2008)