Británia zrušila svoj zákon. Jej kolónie ho zdedili ako dedičstvo. V roku 1967 došlo v Británii k významnému míľniku. Anglicko a Wales dekriminalizovali väčšinu konsenzuálnych homosexuálnych vzťahov medzi dospelými mužmi. Bol to výsledok dlhoročného úsilia aktivistov, liberálnych politikov a najmä správy Wolfendenovej komisie z roku 1957, ktorá odporučila, aby štát nezasahoval do súkromia dospelých ľudí.
Pre väčšinu britských kolónií však tento rok prišiel príliš neskoro.
Nezávislosť s koloniálnym batožinou
V 50. a 60. rokoch 20. storočia získavalo Britské impérium nezávislosť jedna kolónia za druhou:
- Ghana (1957)
- Nigéria (1960)
- Jamajka (1962)
- Uganda (1962)
- Keňa (1963)
- a desiatky ďalších
Takmer všetky tieto krajiny si pri získaní nezávislosti ponechali britský trestný zákonník takmer v neporušenej podobe – vrátane zákonov kriminalizujúcich homosexualitu (Section 377, Section 76 a podobné paragrafy).
Zatiaľ čo Británia sama začala liberalizovať svoje sexuálne právo, jej bývalé kolónie ho často ešte sprísnili alebo ho aspoň ponechali v platnosti.
Prečo kolónie zákony nezrušili?
Existuje niekoľko dôvodov:
- Politická opatrnosť – Nové vlády sa nechceli vystaviť obvineniu, že „kopírujú bývalého kolonizátora“ alebo „ničia tradičné hodnoty“.
- Náboženský vplyv – Silné kresťanské cirkvi (a v niektorých prípadoch aj moslimské) zákony aktívne podporovali.
- Kultúrna identita – Zákony boli postupne „lokalizované“ a prezentované ako súčasť národnej kultúry, hoci išlo o britský import.
- Politická mobilizácia – Odsudzovanie homosexuality sa stalo jednoduchým spôsobom získavania podpory konzervatívnych voličov.
Takto sa stalo, že zákon, ktorý Británia považovala za zastaraný a nespravodlivý, naďalej ničil životy ľudí v krajinách, ktoré sa oslobodili spod britskej nadvlády.
Tragický paradox dekolonizácie
Tento jav predstavuje jeden z najväčších paradoxov dekolonizácie 20. storočia. Krajiny, ktoré bojovali za politickú slobodu od Británie, si zároveň ponechali jeden z najrepresívnejších prvkov britskej právnej kultúry – zákony regulujúce súkromnú sexualitu.
Niektoré krajiny tieto zákony dokonca radikalizovali. Uganda, Nigéria, Jamajka či Malajzia patria dodnes medzi krajiny s najprísnejšími postojmi voči LGBT+ ľuďom na svete.
Rok 1967 bol pre Britániu momentom morálneho a právneho pokroku. Pre väčšinu jej bývalých kolónií to bol rok, keď zdedili právny a morálny balast, ktorý ich bude prenasledovať ešte desaťročia.
Toto je jedno z najtrvalejších a najtragickejších dedičstiev Britského impéria – nie vojenská porážka, ale súbor zákonov, ktoré prežili samotné impérium a naďalej formujú životy miliónov ľudí v 21. storočí.
Zdroj: Wolfendenova správa (1957), historické analýzy dekolonizácie, Human Rights Watch