Everywhen – „Všetkého súčasne“ u Aborigénov a podobnosti s indiánskymi kultúrami. Koncept „všetkého súčasne“ je jednou z najhlbších myšlienok austrálskych Aborigénov. Nie je to len filozofická predstava – je to spôsob, akým vnímajú realitu, čas a svoju úlohu vo svete.
Čo znamená „všetkého súčasne“
Pre Aborigénov minulosť nie je niečím, čo sa skončilo. Dreamtime nie je „dávno“. Predkovia, ich činy a zákony stále existujú a pôsobia práve teraz. Keď Aborigén spieva Songline, nie je to spomienka. Je to opätovné prežívanie a tvorenie toho istého príbehu.
Tento prístup má veľmi praktický príklad:
Nemodli sa k dažďu, ak chceš dážď. Radšej si spomeň na deň, keď pršalo.
Toto nie je len metafora. Je to presný opis fungovania Everywhen. Namiesto prosenia o budúcnosť sa človek napojí na minulosť, v ktorej už dážď existoval. Tým ho znovu privoláva do prítomnosti.
Podobnosti s indiánskymi kultúrami
Tento spôsob myslenia nie je unikátny len pre Aborigénov. Veľmi podobný prístup nájdeme aj u mnohých domorodých národov Severnej Ameriky:
- Lakota Sioux majú koncept Wakan Tanka (Veľké Tajomstvo), kde všetko je prepojené a čas nie je striktne lineárny.
- Hopi a iné pueblo kmene veria, že rituály a tance nie sú symbolické, ale skutočne ovplyvňujú rovnováhu sveta – pretože minulosť a budúcnosť sú prepojené.
- Mnohé indiánske kmene pri rituáloch „privolávajú“ predkov alebo dobré časy nie prosbami, ale tým, že sa do nich „vstúpia“ – tancom, spevom alebo meditáciou.
Spoločné je presvedčenie: Ak chceš niečo zmeniť, napoj sa na čas, keď to už existovalo.
Praktický význam
Tento prístup má veľkú silu:
- Namiesto strachu z budúcnosti sa človek opiera o silu minulosti.
- Namiesto prosenia vonkajšej sily sa človek stáva aktívnym účastníkom tvorenia.
- Posilňuje pocit spojenia – nie si sám, si súčasťou veľkého večného príbehu.
„Všetkého súčasne“ je hlboká filozofia, ktorá hovorí, že čas nie je cesta z bodu A do bodu B, ale veľká sieť, v ktorej všetko existuje naraz. Aborigéni aj mnohé indiánske kmene chápu, že najmocnejší spôsob, ako ovplyvniť budúcnosť, nie je prosba, ale spomienka a znovuprežitie toho, čo už raz bolo dobré a silné.
Toto je jeden z najkrajších a najrozumnejších spôsobov, ako ľudia dokázali vnímať svoju existenciu v tomto svete.
Zdroj: W.E.H. Stanner, tradičná múdrosť Aborigénov a porovnávacie štúdie s indiánskymi kultúrami